„Történelmi öko-segédletek az inkluzív nevelésben” a címe a sátoraljaújhelyi szlovákosok Erasmus+ program napokban záruló projektjének.
A koordináló szerepet vállaló Tatranská Lomnica szlovákiai találkozó, majd a dél-morvai Jedovnice csehországi iskola látogatása után szeptember 25-29. között Sátoraljaújhelyen valósult meg a 33 vendégtanuló utolsó mobilitása. A tevékenységek központjában környezet- és népismereti nevelés állt. Tanulóink vegyes csoportokban természetes anyagokból készítettek termékeket. Mogyorófa vesszőből kerítést fontak az iskola területén felépülő kültéri osztályteremnek. Bejárták Zemplén nevezetességeit, miközben megfigyelték a vidékre jellemző népi építészetet, szimbólumokat és a települések címereit.
„Historické eko-pomôcky v inkluzívnom vzdelávaní“ je názov projektu v oblasti tzv. malých parnerstiev v programe Erasmus+, ktorý vypracovala Základná škola v Tatranskej Lomnici za spolupráce so školami v Jedovniciach v Českej repulike a Maďarsko-slovenskej národnostnej ZŠ a internátu v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaúhely) v Maďarsku.
Dvojročné trvanie projektu začalo na jar v roku 2022. Do obsahu tohto projektu boli zahrnuté tri krátke vzdelávacie aktivity. V tej, ktorú žiaci realizovali koncom minulého roka v Tatrách sa vyrábali snežnice, čím malí remeselníci „skočili” do minulosti a hľadali pramene ekologických pomôcok uľahčujúcich pohyb v zimnom odobí. V máji koncom predošlého školského roka sa zase žiaci vybrali na južnú Moravu, aby v krásnom prostredí olšoveckeho rybníka vyrábali edukačné pomôcky ako napr. vrše pletené z prútia.
Napokon prišiel rad aj na novomestskú slovenskú základnú školu, ktorá v dňoch 25.-29.09.2023 na pôde školy privítala 33 žiakov a 8 učiteľov, vrátane vedenia partnerských organizácií. Úlohou hostiteľskej školy bolo oboznámiť účastníkov s prírodnými materiálmi a za spolupráce s miestnymi remeselníkmi a ľudovými staviteľmi navrhnúť dizajn budúceho prírodného prístrešku. Ten by potom mal slúžiť pre outdoorové inkluzívne vzdelávanie. Žiaci sa počas týždňa preto spoločne venovali remeselným dielňam. Najprv „zbili” provizórnu malú striešku, pod ktorú umiestnili vlastnou rukou vyrobené malé figúrky (kvázy žiačikov) z prírodného materiálu. Hostia navštívili aj chránenú dielňu a spolupracovali s remeselníkmi so zdravotným znevýhodnením alebo iným telesným handikepom. Pozorovali symboliku, ornamenty a ekologické črty stavieb v regióne Zemplín. K tomu im poslúžila aj návšteva Národopisnej zbierky zemplínskych Slovákov v Banačke, kde im prehliadku práve zrekonštruovaným múzeom ľudovej kultúry ponúkla Zuzana Xénia Szabová, pracovníčka Ústavu kultury Slovákov v Maďarsku. O gastronomický zážitok sa zase postarali členky miestneho ženského speváckeho zboru Rozmarín, ktorý vedie Mária Holodová. Počas popoludnia stráveného s nositeľkami a pamäníčkami starých trdaícií a zvykov sa mladí účastníci krátkej mobility mali príležitosť aj na živo porozprávať. Workshop, ktorého cieľom bolo pripraviť oplotenie pre budúci prírodný prístrešok prišiel koordinovať miestny majster až 17-ich remesiel. Ten žiakom predstavil metódu výroby oplotenia pletením z lieskového prútia, ktorého sa žiaci s nadśením aj chopili.
Súčasťou programu bola aj navštva pamätihodností mesta a jeho širšieho regiónu, kde sa skloňovali mená velikánov. Takým bol Ľudovít Kossuth, ktorý svoj prvý rečnícky prejav prednisesol práve z balkóna novomestskej mestskej radnice. V tejto budove návštevníkov prijal aj primátor mesta, pán Peter Szamosvölgyi. Žiaci sa na pešej zóne potom vyfotografovali aj s upravovateľom maďarského jazyka, Františkom Kazinczym, ktorý vo forme bronzovej sochy akoby „kráča” do svojho pôvodného pracoviska, dodnes fungujúceho archívu v Novom Meste pod Šiatrom. Históriu rodu Rákócziovcov žiakom priblížili v meste Sárospatak, kde navštívili majestátnu Červenú vežu a kaštieľ, týčiaci sa nad riekou Bodrog, ale aj historickú školu zo 16. storočia, v ktorej 4 roky pôsobil aj učiteľ národov Ján Ámos Komenský, zakladateľ metódy názorného vyučovania.
Žiaci sa venovali aj recyklovaniu plastu, z korého v prírodopisnom múzeu vyrobli vtáčie búdky. Zároveň sa metódou muzeálnej pedagogiky interaktívne zoznámili aj s faunou a flórou, príznačnou pre zemplínsku prírodu. A keď už piatok, tak nechýbala ani návšteva mestského trhu v Novom meste pod Šiatrom. Ten už od stredoveku otvárali trhovníci v utorky, piatky a v nedele. Domácim produktom neodolali ani malí, ani veľkí. Najväčší úspech zožal med siedmich príchutí.
K jednotlivým dňom programu sa k hosťom pridávala vždy jedna z domácich tried vyššieho stupňa, preto idea inklúzie bola tiež splnená. Hlavne sa však žiaci mali možnosť zblížiť, zveľaďovať slovenský a niekedy aj anglický jazyk. Počas prezentácie jednotlivých tried, žiaci pripravili domáce pečivá a skromné, vlastnými rukami vyrobené darčeky. Aj preto mohla mať rozlúćková diskotéka taký veľký úspech. Naladili ju šarmantné tanečnice školy prezentáciou horúcich latinských spoločenských tancov. Potom už na obrátkach striedavo nabrali maďarské, slovenské a české populárne hity.
Slzy v očiach, a nekonečné objatia účastníkov krátkej mobility žiakov v Novom Meste pod Šiatrom v deň odchodu boli výsledkom „duševného” výstupu snahy učiteľov, technických zamestnancov a rodičov hostiteľskej školy, za čo im aj touto cestou ďakujeme.
-jk-
